2.PriBeh - Ako sOm sa naUčiLa Mať sa RaDa

6. dubna 2010 v 15:28

2. Pribeh: Ako som sa naucila mat sa rada

Keď som mala 15 rokov samozrejme som bola strašne zaklmplexovaná, nepáčila som sa sama sebe. Hlavný môj problém bol, že som mala krivé zuby. Meriam síce 175 cm a mala som vtedy 58 kg, ale i to sa mi nezdalo dosť dobré. No proste chcela som byť super a necítila som sa tak. Nenávidela som sa preto a na chalana by som sa ani len nepozrela i ked som pritom strašne túžila, aby bol do mňa niekto zaľúbený. A i keď sa tak stalo necítila som sa byť toho hodná a odmietala som to. Zuby sa mi vtedy ešte nepodarilo dať do poriadku, ale svoju váhu som stiahla na 53 kg a cítila som sa lepšie (psychicky) i keď som bola skoro stále hladná.
A práve v tomto období som niekde dostala do rúk článok, ako sa má naučiť človek sám seba mať rád a veriť si. Veľmi ma to zaujalo, všetko som si o tom prečítala a vyhľadala ďaľšiu dostupnú literatúru. Spočívalo to v rôznych cvičeniach (slovných), že si musí človek sám pre seba nahlas rozprávať vety typu: "Mám sa rada! Si pekná a nikto na teba nemá! Máš najkrajšie telo a preto si ho váž a nenič ho! ...." A pri týchto slovných presviedčacích vetách, najlepšie pred zrkadlom a pozerať sa sám sebe do očí, sa má aj človek sám seba bozkať, pohladiť. Vyznieva to smiešne, ale človek by neveril ako sa to  po nejakom čase, či človek chce alebo nechce, vryje do podvedomia a už sa tak človek začne aj naozaj vnímať a cítiť. Začala som si veriť, byť sebaistá a zdravo sebavedomá a aj okolie ma začalo tak vnímať. Zrazu som mala nápadníkov,  ctitelov známych i anonymných a drogu by som nikdy nevzala, lebo som sa ľúbila a neublížila by som si. A keď sa človek má rád, dokáže mať veľmi ľahko rád aj druhých a dokáže im i odpúšťať.
Vždy sa držím hesla: "Nikdy nerob druhému to, čo by si nechcel aby on urobil tebe!" A akosi tuším, že život je bumerang a bola som toho veľa krát svedkom. Zuby mám už pekné rovné, ale dala som si ich spraviť nedávno, keď už som s tým bola dávno vyrovnaná. Kvôli sebe, nie kvôli okoliu, išlo hlavne o môj pocit a i keď som nosila ten 24-hodinový (stály) strojček, vôbec som sa ani vtedy necítila škaredá.
Už tri roky mám stáleho priateľa, s ktorým si rozumiem a už začínam uvažovať i o svadbe a deťoch i keď mi to veľmi dlho trvalo než som na to dozrela.
Možno sa to bude zdať, že tento môj príbeh s drogami nejako moc nesúvisí. Ale ja som chcela podotknúť na to, že človek keď sa naučí zdravo mať rád, ceniť a vážiť si sám seba, vnímať sa ako osobnosť (možno i takým spôsobom ako ja), nikdy napomyslí na žiadnu drogu, lebo to by si hádam sám nespravil, taký podraz na svoje telo a dušu.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama